Milé dámy,

položme si ruku na srdce a priznajme si, kto rozhoduje o výbere vína, pokiaľ sme v spoločnosti mužov a žien. Aj keď sú naši muži veľmi galantní, pozorní a dávajú nám priestor na sebarealizáciu, pri výbere vínka sa často cítia viac sebavedomí a istejší ….

Náš príspevok je preto určený najmä vám, milé dámy. Okrem toho, že si ho prečítate si zároveň môžete otestovať svoje praktické poznatky o víne na krásnom výsostne dámskom podujatí

„Kytica vôní pre ženu“

dňa 10. november 2016 v kaštieli Villa Bork v Borčiciach pri Trenčíne, kde je pre vás pripravená aj ochutnávka vín s pútavým programom. A samozrejme, nič nenechávame na náhodu a preto nás svetom vín bude sprevádzať na slovo vzatá odborníčka, úžasná dáma, medzinárodne uznávaná znalkyňa vín Ing. Edita Ďurčová AIWS & Weinakademiker.

Prihlásiť sa môžete na: info@eduform.sk

Porozumieť vínu nie je ani také ťažké. Ak sa však stretnete so stovkami fliaš a množstvom neznámych mien na vínnom lístku, môže sa vám to zdať neobyčajne zložité. Jeden z príťažlivých aspektov v poznávaní vína je fakt, že v súčasnosti sa mu môžete priblížiť, na rozdiel od minulosti, viacerými spôsobmi.

Kedysi vládla svetu vína geografická poloha. Dnes sa môžete naučiť poznávať vína podľa odrôd révy, môžete ho objavovať cez jedlá, ku ktorým sa jednotlivé druhy hodia, môžete využiť tradičný zemepisný prístup a spoznávať víno cestovaním po oblastiach a krajinách, kde sa vyrába. Môžete sa zaujímať o to, čo sa deje vo viniciach, pri výrobe vína alebo v pivniciach. Možno vás upútajú mnohé detaily, napríklad etikety na zadnej strane fľaše. Niekto má z vína väčší pôžitok, ak sa zúčastní degustácie a dozvie sa viac o tom, ako presne určiť známe chute.

Najzaujímavejšie však je to, že víno nemôžete skutočne poznať bez toho, aby ste ho ochutnali. Jeho históriu si môžete prečítať a nemusíte sa práve nachádzať na danom mieste. Môžete sa tešiť z hudby, a pritom nemusíte vedieť hrať na hudobný nástroj. Pri víne však musíte vnímať jeho vôňu, musíte ho ochutnať, vypiť, vychutnať, kochať sa ním.

Biele, červené alebo ružové, od suchého po sladké, ľahké až plné, šumivé alebo alkoholizované, svet vína vám ponúka možnosť ochutnať z každého druhu. Naučiť sa oceniť a rozoznať jemné chute vín najlepších výrobcov od bežných vín je ďalší prirodzený krok k potešeniu. A dobré jedlo si tiež zaslúži dobré víno, nemusí však vždy byť len drahé – trik spočíva v umení rozpoznať a správne využiť základné charakteristiky jedla.

Za posledných desať – dvadsať rokov sa víno neuveriteľne zmenilo. Vína, biele aj červené, sú v súčasnosti oveľa ovocnejšie, čo im často dodáva aktuálnu príťažlivosť, ale spôsobuje, že víno sa menej hodí k jedlu. Všetko je to súčasťou globalizácie vína a jedla. Ak sa naučíte čítať vínnu etiketu, budete vedieť, aký druh vína môžete očakávať vo fľaši, budete schopní vybrať si víno s väčším sebavedomím. Na silne konkurenčnom trhu sa totiž vinári po celom svete pretekajú v snahe upútať pozornosť vínami stále vyššej kvality.

Slovenské víno – výnimočnosť, ktorá zaujme

V osemdesiatych rokoch 20. storočia bolo na Slovensku takmer 30 000 ha vinohradov, koncom roku 2000 už len necelých 13 000 ha, ktoré sú rozdelené v šiestich vinohradníckych oblastiach: malokarpatskej, juhoslovenskej, stredoslovenskej, nitrianskej, východoslovenskej a tokajskej.

Najrozšírenejšou bielou odrodou je rizling vlašský, za ním s väčšími odstupmi veltlínske zelené, mϋller-thurgau, rulandské biele (pinot blanc), chardonnay, rizling rýnsky, silvánske zelené. Modré muštové odrody sú prevažne frankovka modrá a svätovavrinecké, zvyšok sú stolové odrody viniča. Výberové víno domácej produkcie sa dostáva na trh zriedkavejšie – len niekoľko desaťtisíc hektolitrov ročne. Dlhoročnú tradíciu má výroba šumivých vín (v r. 1825 bola vybudovaná prvá európska šampusáreň J. E. Huberta mimo územia Francúzska).

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa môže chváliť iršajmi, rulandami, rizlingami či kabernetmi. Známe a vyhľadávané sú rizling rýnsky, frankovka modrá, cabernet sauvignon, alibernet. Jedna z najteplejších vinohradníckych oblastí – nitrianska – ponúka gurmánom širokú paletu veltlínov, rulandov, tramínov, ale aj frankovky či kabernetu s pozadím čiernych ríbezlí. Mnohé z nich získavajú ocenenia za hranicami Slovenska. Patrí medzi ne napr. radošinský Klevner (Rulandské sivé), ktoré pili aj na anglickom kráľovskom dvore. Bezkonkurenčný je radošinský sauvignon. Kráľom východoslovenských vín tokajskej oblasti je slovenské tokajské víno, na ktoré možno použiť výlučne hrozno z registrovaných obcí. Vyrába sa z odrôd furmint, lipovina, muškát žltý a vyrovná sa svojmu menovcovi v Maďarsku.

Len málo plodov ľudskej práce a prírody má toľko obdivovateľov a uctievačov ako víno. Azda len chlieb. Ale aj v tomto prípade je to veľmi blízke spojenectvo, chlieb patrí k vínu a oboje sa získava tvrdou a namáhavou prácou, oboje si žiada navyše aj umenie a lásku.

Koľko podôb má slovenské víno? Toľko, čo vinársky neobyčajne rozmanitá krajina alebo toľko, koľko ich v najkoncentrovanejšej podobe môže ukázať Národný salón vín v pivniciach Pezinského zámku. Počnúc rokom 2006 sústreďuje národný salón sto najlepších reprezentantov vína – bieleho suchého i prírodne sladkého, tokajského a ružového. Sú tu vína šumivé a prirodzene aj červené suché a ostatné červené vína.

Nech je víno vašim príjemným spoločníkom. Na zdravie !

Zdroj informácií o víne:

Joanna Simonová: O víne

http://www.sacr.sk/uploads/tx_publications/sk_Vino.pdf

Prihlásiť sa môžete na: info@eduform.sk